Ako prežiť na mori
Nikto z nás nechce „maľovať čerta na stenu“, problém s čertami je ale ten, že oni sa objavia často sami, a to práve vtedy, keď ich najmenej čakáme. A v tom momente je vymaľované – už trochu neskoro začať si spytovať svedomie a kajať sa za svoju nepripravenosť.
Každý, koho cesta ku skipperskej licencii stála viac ako liter rakije, by mal vedieť vymenovať aspoň niekoľko základných záchranných prostriedkov – záchranné vesty, ostrovček, svetlice, hasiace prístroje… Keďže spomínaní čerti sa ale tiež často schovávajú v detailoch, aj tu je problém v slove „vymenovať“. Samozrejme, netvrdím, že súčasťou praktického kurzu na mori má byť „ostré“ opúšťanie lode do liferaftu, hasenie požiaru v kuchyni či hádzanie živých ľudí cez palubu ako „MOB“. Ale je tu akási šedá zóna medzi teoretickými vedomosťami o funkčnosti a spôsobe použitia týchto prostriedkov a ich premenou na konkrétne kroky vtedy, keď si to situácia vyžiada. Počuť a vidieť do istej miery upokojí a navedie, v stresových situáciách často ale nastupuje „autopilot“, ktorý funguje prevažne na báze zažitého. Psychologická literatúra uvádza, že v krízových situáciách iba 10 % ľudí reaguje adekvátne, 75 % „zamrzne“ a 15 % stratí hlavu. A to aj v prípade, že vedia, čo majú robiť.
Tak čo s tým? Jednoducho, neorientovať sa iba na „razítka“ a certifikáty, ktoré sú nevyhnutné na charter lode, ale zvoliť prístup, ktorý si taký komplexný a širokospektrálny šport (koníček, životný štýl…) zaslúži. Aktívne vyhľadávať možnosti získavania praktických zručností, vyskúšať si nafúknuť záchranný ostrovček, skočiť do vody v automatickej veste, založiť a uhasiť požiar či aktivovať záchrannú svetlicu. Že by vás uvedené činnosti stáli veľa peňazí nielen nápravou spôsobenej škody, ale aj prípadným odvolávaním záchrannej operácie? A okrem spôsobu platby spoluúčasti na svojom poistnom krytí ste sa nič nenaučili? Sú tu ľudia a školy, ktoré to všetko vedia pre vás sprostredkovať, pripraviť a týmito skúsenosťami vás odborne previesť. Kurzy ako RYA Sea Survival a World Sailing Offshore Personal Survival sú koncipované tak, aby vás aj na základe skúseností a poučení z rôznych skutočných nehôd a nešťastí pripravili na väčšinu prípadov, keď to zrazu pôjde z kopca. A prípravou myslím nastavenie spomínaného „autopilota“ – po tomto kurze ostávajú vyhorené svetlice, použité bombičky do viest či nutnosť napchať liferaft naspäť do obalu.
Aj keď sú tieto certifikáty tiež vyžadované na niektorých zo známejších offshorových regát, dá sa argumentovať, že dôležité sú práve skúsenosti, a nie pekná kartička, ktorú dostanete po kurze. Súhlasím, ale zároveň je aj veľmi dôležité, aké informácie dostanem a kto mi tie skúsenosti predáva. Či budú moje správanie v núdzových situáciách ovplyvňovať rady pravidelne preškoľovaného inštruktora medzinárodne rešpektovanej a vo viacerých ohľadoch objektívne najlepšej jachtárskej školy na svete, alebo Karla, ktorý „bol už 3x na Jabuke, a tak vie“. Odpovedzte si sami, ale hlavne pri informáciách, ktoré vám môžu zachrániť život či zdravie, stojí hodnovernosť zdroja za dôkladné zváženie.
Jachting je krásna činnosť, ktorá nás učí mnohé o prírode, ako aj o sebe samých, zároveň je ale veľmi exponovaná a aj ten najpohodovejší deň sa môže zvrtnúť veľmi rýchlo. Už naši dávni predkovia vedeli, že aj majster tesár sa môže utnúť. V prípadoch, o ktorých sa tu bavíme, to môže byť aj naposledy. Jedna chyba môže (v lepšom prípade) viesť k celoživotným výčitkám, radšej ísť teda na istotu a vedieť čo najviac, aj keď tieto vedomosti nemusíme nikdy využiť. Ísť sa zahrávať s prírodou nepripravený je hazard. Neblbnite.
